Nový začiatok

Dychová hudba v Žikave mala umeleckú prestávku období 1. a 2. svetovej vojny. Opäť začala svoje pôsobenie v roku 1948 v tomto zložení:

• Karol Fábry – krídlovka
• Dominik Richter – krídlovka
• Štefan Hosťovecký – krídlovka
• Jozef Kukučka – tenor
• František Hosťovecký – barytón
• František Pružinský – es klarinet
• Dominik Dubaj – b klarinet
• Ondrej Čančo – es trúbka
• Ján Hosťovecký – es trúbka
• Gejza Hosťovecký – es trúbka
• Štefan Kukučka – bas f
• Ján Horniak – bicie

V jeseň tohto roku si spomínaní členovia kúpili nástroje. Nakoľko išlo o mladých 17-20 ročných chlapcov, peniaze im na nástroje dali rodičia. Chýbajúce financie si požičali v miestnej banke u p.Štefana Hrúzika, ručiteľom im bol p.Dominik Kúsek. Nástroje si kúpili v Nových Zámkoch a v Banskej Bystrici. Prvým učiteľom vtedajšej dychovky bol p.Michal Mesko, ktorý pochádzal z Topoľčianok a na Žikavu chodil pešo. Pre pokročilý vek vedenie dychovky zanechal a na učiteľskom poste ho vystriedal p.Štefan Laktiš. Prvým kapelníkom sa nakrátko stal p.Karol Fábry.

Okrem nástrojov bola samozrejme potrebná aj miestnosť na cvičenie. Začali v rodinnom dome u Hosťoveckých, kde boli nástroje zložené na posteli. Každý „fúkal“ ako vedel, nakoľko všetci muzikanti boli len chlapci z roľníckych rodín nie profesionáli. Do tohto domu chodievali každý večer po práci aby sa učili hrať. Ako čas ubiehal chlapci nacvičili svoju prvú pieseň, ktorá sa volala „Daj pozor na kakaši“(Kakaši-kačice). Neskôr sa začala z hudobných nástrojov ozývať známa ľudová pieseň „Haj husičky háj“ a neskôr ďalšie pod tvrdou rukou p.Štefana Laktiša.

Obsadenie dychovej hudby sa menilo, p.Karola Fábryho vystriedal na krídlovke p.Ondrej Čančo, po odchode p.Jána Horniaka z postu bubeníka začal hrať na bubon p.Karol Krpala. S bubnovaním vypomáhal aj p.Šimon Bóna. V roku 1954 sa do kapely pridali p.Jozef Kukučka a p.Štefan Hosťovecký, ktorý sa stal kapelníkom.

Spočiatku dychovka hrávala v starej krčme. Jej repertoár nebol veľký, piesne sa teda opakovali, to však nikomu nevadilo.  Muzikanti mali veľký úspech u dievčat, ktoré si neskôr vzali za manželky. Nehrávali len v starej krčme „po sobotách“, ale aj na lúke obkolesenej horami konkrétne na jednom vysokom dube, ktorý tam stojí až dodnes a pripomína tie krásne ,veselé chvíle prežité pri dobrej muzike v lone prírody. S postupom času začala kapela hrávať na zábavách, svadbách, májových oslavách a rôznych iných podujatiach spoločenského života, okrem toho hrávala aj v kostole počas sviatkov, na púti, bujdičkový sprievod obcou a pod. Približne od 60-tych rokov minulého storočia začala dychovka hrávať aj na pohreboch. Dovtedy to bola podľa slov pamätníkov „nežiadúca paráda“. S pribúdajúcimi skúsenosťami a zväčšujúcim sa repertoárom sa dychová hudba začala pripravovať aj na rôzne súťaže. Na jednej z 15.5.1955, ktorá sa konala v Topoľčiankach, si muzikanti priniesli druhé miesto. S jedlom rastie chuť a tak sa po tomto úspechu začali nácviky, ktoré trvali veľakrát aj do polnoci, či ešte dlhšie. Nacvičovali sa pri lampách. Táto mladá kapela bola známa po celom okolí – Sľažany, Velčice, Mankovce, Tesárske Mlyňany, Chrášťany, Lovce, Hosťovce, kde hrávala na zábavách. Členmi dychovky bol vybudovaný amfiteáter, kde bývali zábavy pre staršiu i mladšiu generáciu. Dychovka sa tešila veľkej obľube.

Ďalšie zmeny v kapele nastali na poste bubeníka, nastúpil p.Ferdinand Čančo a pred 15. výročím založenia dychovky prišiel do kapely p.Jozef Fico – es trúbka. Na tomto výročí odznela v podaní dychovky zmes „Naše Tatry“. Po dohraní koncertu a štátnej hymny hrala do tanca dychová hudba Hostie. V amfiteátri sa nacvičovali aj spoločné piesne na festival v Hostiach, Topoľčiankach, Skýcove, Obyciach, Žikave a PKO v Nitre. V roku 1975 oslavoval obec Žikava 900 rokov od svojho založenia, pri tejto príležitosti vznikla aj spevácka skupina žien, ktorú učil a viedol p.Alexander Kováč – miestny učiteľ. Celé zoskupenie muzikantov a speváčok účinkovalo okrem Žikavy aj v Nitrianskom Rudne a v Mankovciach. Do dychovky pribudli noví členovia – Vincent Dubec, Ján Kováč a Ján Fábry. Ján Fábry išiel za krátky čas na vojenskú službu a do kapely sa už nevrátil. V roku 1976 kapelu náhle opustil p.Štefan Kukučka po krátkej a ťažkej chorobe. Kapela potrebovala súrne nového hráča na basu. Tohto postu sa zhostil p.Kazimír Orolín, ktorý sa začal učiť na bas B.