SLOVENSKÁ RODNÁ DEDINA POD HORAMI – pieseň, ktorá sa často niesla malebnou dedinkou, ktorá je skutočne obklopená horami.  Jej dejiny sa začali písať rokom 1O75 a to je svedectvom o jej bohatej histórii.

Dedinka, ako každá iná, no predsa výnimočná. Spev, dobrá nálada, vzájomná tolerancia, dobré susedské vzťahy, nedeľné sedenia na drevených lavičkách pred oknami, hranie na harmonike, to sú hlavné a typické znaky jej obyvateľov. A snáď aj toto bolo dôvodom k tomu, aby si miestni chlapci zohnali dychové nástroje a začali vyhrávať.

130 rokov je dlhý čas, počas ktorého sa vystriedajú niekoľké generácie. Podanie overenej a presnej informácie o vzniku dychovej hudby v Žikave je veľmi ťažká úloha. Z písomných záznamov sa žiaľ veľa nezachovalo, ale ústnym podaním pamätníkov môžeme označiť rok 1888 rokom vzniku prvej dychovej hudby v Žikave. Prvým kapelníkom bol p.Antoš, spomínaný vo viacerých písomnostiach. Ako príklad možno spomenúť publikáciu „100 rokov dychovej hudby v Hostiach“ z roku 1997, kde sa jeho meno spomína v súvislosti s učením vtedajších prvých členov vznikajúcej dychovej hudby v Hostiach. V knihe venovanej obci Žikava, vydanej v roku 2000 pri príležitosti 925. výročia prvej písomnej zmienky o obci je meno p.Antoša uvedené tiež ako meno prvého kapelníka a neurčitým spôsobom sa už v roku 2000 spomína viac ako 100 ročná história dychovej hudby v Žikave. Slová pamätníkov hovoria  o p.Antošovi ako o učiteľovi prvých muzikantov a priateľovi p.Kornela Čepca z Topoľčianok, ktorý bol zakladateľom a prvým kapelníkom dychovky v Topoľčiankach, ktorá vznikla v roku 1870.

Medzi prvých členov patrili aj:

• Dubec František
• Čančo Peter
• Mráz Ján (prezývaný Gusiak)
• Kukučka Karol

Posledný spomínaný p.Kukučka bol kapeľníkom po p.Antošovi. Počas jeho vedenia kapela zanikla. Bolo to v období pred 1. svetovou vojnou.

Už v tomto období bola dychovka zo Žikavy známa v bližšom i vzdialenejšom okolí. Dôkazom sú výpovede pamätníkov, ktorí spomínajú, že dychovka hrávala nielen v blízkosti obce, ale jej melódie počúvali aj ľudia na južnom Slovensku v okolí Nových Zámkov. Kapela hrávala počas rôznych mestských či obecných slávností, jej tóny zneli aj počas cirkevných sviatkov, púti, atď. V tomto období existovala aj cimbálovka, v ktorej hrával p.Karol Kukla.

Zaujímavosťou bolo, že všetci členovia dychovej hudby hrali melódiu, doprovodné party a rozdelenie melódie na 3 hlasy sa objavuje až okolo roku 1960.

Dôkazom naozaj dlhej histórie Žikaveckej dychovky sú aj 2 historické nástroje, ktoré sa uchovali dodnes. Konkrétne sa jedná o bubon vyrobený v 19. storočí, na ktorom sa hrávalo ešte v období Rakúsko-Uhorska a tenor, ktorý má oproti dnešným nástrojom posunuté ladenie o poltón. Teda v dnešnej dychovej hudbe by už s ostatnými nástrojmi neladil.

Dychová hudba v Žikave mala umeleckú prestávku období 1. a 2. svetovej vojny. Opäť začala svoje pôsobenie v roku 1948 v tomto zložení:

• Karol Fábry – krídlovka
• Dominik Richter – krídlovka
• Štefan Hosťovecký – krídlovka
• Jozef Kukučka – tenor
• František Hosťovecký – barytón
• František Pružinský – es klarinet
• Dominik Dubaj – b klarinet
• Ondrej Čančo – es trúbka
• Ján Hosťovecký – es trúbka
• Gejza Hosťovecký – es trúbka
• Štefan Kukučka – bas f
• Ján Horniak – bicie

V jeseň tohto roku si spomínaní členovia kúpili nástroje. Nakoľko išlo o mladých 17-20 ročných chlapcov, peniaze im na nástroje dali rodičia. Chýbajúce financie si požičali v miestnej banke u p.Štefana Hrúzika, ručiteľom im bol p.Dominik Kúsek. Nástroje si kúpili v Nových Zámkoch a v Banskej Bystrici. Prvým učiteľom vtedajšej dychovky bol p.Michal Mesko, ktorý pochádzal z Topoľčianok a na Žikavu chodil pešo. Pre pokročilý vek vedenie dychovky zanechal a na učiteľskom poste ho vystriedal p.Štefan Laktiš. Prvým kapelníkom sa nakrátko stal p.Karol Fábry.

Okrem nástrojov bola samozrejme potrebná aj miestnosť na cvičenie. Začali v rodinnom dome u Hosťoveckých, kde boli nástroje zložené na posteli. Každý „fúkal“ ako vedel, nakoľko všetci muzikanti boli len chlapci z roľníckych rodín nie profesionáli. Do tohto domu chodievali každý večer po práci aby sa učili hrať. Ako čas ubiehal chlapci nacvičili svoju prvú pieseň, ktorá sa volala „Daj pozor na kakaši“(Kakaši-kačice). Neskôr sa začala z hudobných nástrojov ozývať známa ľudová pieseň „Haj husičky háj“ a neskôr ďalšie pod tvrdou rukou p.Štefana Laktiša.

Obsadenie dychovej hudby sa menilo, p.Karola Fábryho vystriedal na krídlovke p.Ondrej Čančo, po odchode p.Jána Horniaka z postu bubeníka začal hrať na bubon p.Karol Krpala. S bubnovaním vypomáhal aj p.Šimon Bóna. V roku 1954 sa do kapely pridali p.Jozef Kukučka a p.Štefan Hosťovecký, ktorý sa stal kapelníkom.

Spočiatku dychovka hrávala v starej krčme. Jej repertoár nebol veľký, piesne sa teda opakovali, to však nikomu nevadilo.  Muzikanti mali veľký úspech u dievčat, ktoré si neskôr vzali za manželky. Nehrávali len v starej krčme „po sobotách“, ale aj na lúke obkolesenej horami konkrétne na jednom vysokom dube, ktorý tam stojí až dodnes a pripomína tie krásne ,veselé chvíle prežité pri dobrej muzike v lone prírody. S postupom času začala kapela hrávať na zábavách, svadbách, májových oslavách a rôznych iných podujatiach spoločenského života, okrem toho hrávala aj v kostole počas sviatkov, na púti, bujdičkový sprievod obcou a pod. Približne od 60-tych rokov minulého storočia začala dychovka hrávať aj na pohreboch. Dovtedy to bola podľa slov pamätníkov „nežiadúca paráda“. S pribúdajúcimi skúsenosťami a zväčšujúcim sa repertoárom sa dychová hudba začala pripravovať aj na rôzne súťaže. Na jednej z 15.5.1955, ktorá sa konala v Topoľčiankach, si muzikanti priniesli druhé miesto. S jedlom rastie chuť a tak sa po tomto úspechu začali nácviky, ktoré trvali veľakrát aj do polnoci, či ešte dlhšie. Nacvičovali sa pri lampách. Táto mladá kapela bola známa po celom okolí – Sľažany, Velčice, Mankovce, Tesárske Mlyňany, Chrášťany, Lovce, Hosťovce, kde hrávala na zábavách. Členmi dychovky bol vybudovaný amfiteáter, kde bývali zábavy pre staršiu i mladšiu generáciu. Dychovka sa tešila veľkej obľube.

Ďalšie zmeny v kapele nastali na poste bubeníka, nastúpil p.Ferdinand Čančo a pred 15. výročím založenia dychovky prišiel do kapely p.Jozef Fico – es trúbka. Na tomto výročí odznela v podaní dychovky zmes „Naše Tatry“. Po dohraní koncertu a štátnej hymny hrala do tanca dychová hudba Hostie. V amfiteátri sa nacvičovali aj spoločné piesne na festival v Hostiach, Topoľčiankach, Skýcove, Obyciach, Žikave a PKO v Nitre. V roku 1975 oslavoval obec Žikava 900 rokov od svojho založenia, pri tejto príležitosti vznikla aj spevácka skupina žien, ktorú učil a viedol p.Alexander Kováč – miestny učiteľ. Celé zoskupenie muzikantov a speváčok účinkovalo okrem Žikavy aj v Nitrianskom Rudne a v Mankovciach. Do dychovky pribudli noví členovia – Vincent Dubec, Ján Kováč a Ján Fábry. Ján Fábry išiel za krátky čas na vojenskú službu a do kapely sa už nevrátil. V roku 1976 kapelu náhle opustil p.Štefan Kukučka po krátkej a ťažkej chorobe. Kapela potrebovala súrne nového hráča na basu. Tohto postu sa zhostil p.Kazimír Orolín, ktorý sa začal učiť na bas B.

V čase, keď na bas B začal hrávať p.Kazimír Orolín sa dychovka vydala na cestu do Levoče, kde sa konala púť. Bolo to v období tvrdého komunizmu, kedy sa za prejavy náboženstva a viery v Boha prísne trestalo. Pútnikov spoločne s muzikantmi vysadil autobus približne 20 kilometrov od Levoče, kde ich prísna stráž nechcela pustiť ďalej, pričom keď príslušníci stráže videli muzikantov s hudobnými nástrojmi, ktorí chceli ísť hrať na púť ešte prísnejšie trvali na zákaze. Podľa výpovedi pamätníkov sa muzikanti s nimi pustili do hádky, ktorá trvala niekoľko hodín. Už táto „drzosť“ mohla znamenať veľký postih pre chlapcov z dychovky. Oni sa však nevzdali a nakoniec sa im podarilo presvedčiť stráž aby ich pustila. Po príchode na miesto púte vyhľadali p.biskupa, hlavného celebranta svätej omše, ktorému ponúkli možnosť hrať náboženské piesne počas obradov. S veľkým strachom im povedal názov piesne mysliac si, že chlapci túto pieseň zahrať nevedia, avšak v repertoári dychovky sa našla a hneď na začiatku púte zazneli tóny odvážnych chlapcov zo Žikavy. Keď išiel v sprievode p.biskup okolo dychovky, ktorá hrala dohodnutú pieseň, rýchlo im povedal že sa má hrať iná. Avšak muzikanti sa nenechali zaskočiť a hneď začali hrať pieseň, ktorú im povedal p.biskup. Svedkovia tejto udalosti hovoria o státisícoch pútnikov, ktorí boli svedkami odvážneho činu Žikaveckej dychovky. V knihe o obci sa uvádza 430 000 pútnikov. Hrala sa pieseň „Tu skrúšení v prach padáme“ Po slávnostnej svätej omši sa veľké množstvo pútnikov prišlo poďakovať muzikantom za nezabudnuteľný zážitok a za obrovskú odvahu, ktorú týmto činom prejavili. Táto odvaha bola natoľko motivujúca, že v nasledovnom roku sa na púti aktívne zúčastnili aj muzikanti z okolia Levoče, ktorý hovorili, že presne takýto impulz potrebovali, aby vyšli z tieňa strachu a nebáli sa dať úctu levočskej Panne Márii.

Pre chorobu odišiel z kapely p.Ján Pružinský, prišiel p.Gejza Kukučka ako krídlovkár. V roku 1978 kapelu náhle opustil trombónista p.Dominik Richter. Z postu kapelníka odstúpil p.Štefan Hosťovecký a v kapele aj prestal hrávať. Novým kapelníkom sa stal p.Vincent Dubec, ktorého veľkou snahou bolo priviesť do dychovky mladšiu generáciu muzikantov. Vďaka jeho snahe prišiel p.Ján Kunkel. Učil sa na F bas a malý bubon. Zloženie dychovky bolo v tom čase nasledovné:

• Ondrej Čančo – krídlovka 1,2
• Jozef Kukučka – tenor
• František Hosťovecký – barytón
• Vincent Dubec – krídlovka 1
• Gejza Kukučka – krídlovka 1
• Kazimír Orolín – B bas
• Ján Kunkel – F bas
• Ján Kováč – tenor, trúbka B
• Ferdinand Čančo – bicie
• Jozef Fico – es trúbka
• Ján Hosťovecký – es trúbka
• František Pružinský – klarinet

Po určitom čase prišlo opäť k zmene obsadenia. Zo zdravotných dôvodov odišiel Jozef Kukučka, krátko na to tiež kvôli chorobe opustil rady muzikantov aj Jozef Fico. Toto obdobie dychovke veľmi neprialo, nakoľko sa rady jej členov zoštíhľovali, bolo potrebné žiadať o výpomoc z iných dychoviek. Po ťažkej chorobe zomrel es trubkár Ján Hosťovecký, onedlho na to aj klarinetista František Pružinský. Vtedy kapela prišla s iniciatívou rozšíriť osadenstvo svojich členov o novú generáciu. Požiadali p.farára, aby vyzval mladých ľudí k vstupu do muziky. V tom čase bola v Topoľčiankach založená mládežnícka dychovka, do ktorej sa prihlásilo dosť nadaných mladých ľudí. Medzi nimi boli aj 3 zo Žikavy:

• Ján Kunkel – tenor
• Marek Čepček – trúbka
• Vladka Hrúzová – klarinet

Po čase ako prvý odišiel z dychovky Ján Kunkel. V roku 1999 sa barytonista p.František Hosťovecký dožil 70 rokov a v dychovke hráva už 51 rokov. Rok 2000 sa pre dychovku niesol v znamení poctivých príprav, ktoré vyvrcholili na 3-dňových oslavách obce pri príležitosti 925. výročia  prvej písomnej zmienky o Žikave. Zároveň sa okrúhlych 70 rokov dožíval p.Ondrej Čančo.

Rok 2001 zmanenal pre dychovku príchod 2 nových muzikantov a to Miroslava Díreša – trúbka a Mareka Kováča – tenor. V priebehu ďalšieho obdobia postupne pribúdala nová generácia muzikantov: Miroslav Danko – barytón, Ivana Kunkelová – klarinet, Lucia Nipčová – klarinet, Eliška Balčiráková – klarinet, Jaroslav Kukučka – tuba, Jozef Dubec – trúbka, Dominik Richter – trúbka a o niečo neskôr Lukáš Vaškovič – tenor, barytón, bastrúbka, Michal Drienovský – bicie. Členov dychovky učil p.Jozef Števo, ktorý chodil na Žikavu z Čiernych Klačian. P.Števo bol pre muzikantov veľkým vzorom, nakoľko mal mimo hudobného vzdelania aj skúsenosti s hraním v profesionálnych kapelách a v neposlednom rade aj skúsenosti z nahrávania CD nosičov. Rok 2007 bol rokom opätovného náboru nových členov do dychovky.

Výsledkom náboru bol príchod nového člena Mária Danka. Mário bol vtedy najmladším členom – vek však nebol prekážkou v jeho snažení a napredovaní. Bol žiarivým príkladom toho, že keď človek chce, všetko sa dá. Rýchlo sa učil a ešte rýchlejšie napredoval, všetko si poctivo odpracoval a vlastný progres si tvrdo vybojoval. Jeho snahu a zápal na ňom všetci ostatní obdivovali. Žiaľ v roku 2009 kapelu aj tento svet po tragickej nehode na rybníku za dedinou ako 15. ročný opustil.

O rok neskôr kapelu zasiahol ďalší náhly odchod krídlovkára p.Gejzu Kukučku. V tomto období vymenil kapelníka p.Vincenta Dubca nový kapelník Miroslav Díreš, ktorého približne po roku vymenil Lukáš Vaškovič. Ako čas plynul, postupne členovia omladenej dychovky odchádzali. Niektorí kvôli práci, iní štúdiu a tak ostali v dychovke len traja členovia:

• Miroslav Díreš
• Jaroslav Kukučka
• Michal Drienovský

V tomto ťažkom období pomáhali uvedeným členom muzikanti z okolitých obcí (Topoľčianky, Obyce, Skýcov). Prvou pozitívnejšou zmenou bol príchod p.Miroslava Žembera – trúbka.

Rok 2012 bol pre Žikaveckú dychovku naozaj zlomovým. Najväčšiu zásluhu na tom má bývalý kapelník p.Vincent Dubec. Rozhodol sa priniesť novú krv a doslova chodil „od domu k domu“, kde sa snažil v mladých ľuďoch vzbudiť záujem o dychovku a naozaj sa mu to podarilo. Po nábore sa začal venovať 18 talentovaným mladým chlapcom, ktorých začal učiť základy hry na dychový hudobný nástroj. Na ich prvom „koncerte“ pri stavaní mája v obci, zaznela pieseň „Jóžin z bážin“, za ktorú si vyslúžili veľký potlesk publika. Z týchto mladíkov našťastie väčšina prejavila záujem a ochotu cvičiť a tak sa ich ujal po roku kapelník Miroslav Díreš, pod ktorého vedením hrávajú mladíci dodnes. Týmto veľkým činom, za ktorý patrí p.Vincentovi Dubcovi obrovské ĎAKUJEM, kapela ožila a začala hrávať po širokom okolí. Poslucháči si môžu jej tóny vychutnať na súťažiach, festivaloch, rodinných oslavách, svadbách, obecných a cirkevných slávnostiach, pohreboch. Veľkého uznania sa dočkala kapela na festivale Hostiach, kde vystúpila v už vymladenej zostave, ktorej vekový priemer bol 17 rokov. Muzikanti odohrali ťažké skladby na vysokej úrovni, čím si vyslúžili veľkú pochvalu z radov starších a oveľa skúsenejších muzikantov. Aktuálna zostava dychovky:

• Miroslav Díreš – kapelník, 1. Krídlovka
• Andrej Škula – 1.krídlovka
• Dávid Kukučka – 2.krídlovka
• Anton Morozov – bas trúbka
• Andrej Malý – bas trúbka/tenor
• Kevin Geleta – bas trúbka/tenor
• Matúš Kováč – barytón
• Filip Škula – tenor
• Andrej Tisay – b klarinet
• Jaroslav Kukučka – b bas/ tuba
• Jaroslav Pružinský – bicie
• Michal Drienovský – bicie
• Henrieta Dubcová – spev
• Miroslav Kováč – spev

Muzikanti, ktorí vypomáhajú:

• Milan Horvát – es klarinet
• Adam Zbonka – es klarinet
• Filip Paukov – tuba
• Tomáš Bachan – tuba
• Peter Kotora – tenor/barytón/bas trúbka
• Jozef Šabo – krídlovka
• Miroslav Čepec

V tomto zložení hráva Dychová hudba Žikavanka dodnes…